Ročne vyjde z továrne LKT v slovenskej Trstenej zhruba 30 lesných traktorov. Každý je zložený zo zhruba 3 500 rôzne veľkých dielov a každý je iný.
Zákazník si najskôr vyberie jednu zo štyroch základných radov traktorov, od najmenšieho sedemtonového po dvanásťtonový stroj. Potom si ho prispôsobuje presne podľa svojich potrieb, od motora cez nápravy a rôzne ďalšie funkcie až po vybavenie kabíny. Od začiatku sú zákazníci vtiahnutí do výroby, odovzdávanie trvá niekoľko dní a v úzkom kontakte s výrobcom zostávajú aj v ďalších rokoch. Nielen v tomto sú tieto lesné mašiny podobné luxusným autám. Majú s nimi spoločné aj to, že sa na ne čaká aj niekoľko mesiacov, znamenajú veľkú investíciu a slúžia im desiatky rokov. O tom, ako pokračuje takmer päťdesiatročná história firmy, v dvojrozhovore rozprávajú spolumajitelia spoločnosti LKT Beáta Jendrušáková (ďalej BJ) a Peter Šinál (ďalej PŠ), ktorý je súčasne riaditeľom firmy. Rozhovor s nimi prinášame v rámci spolupráce so spoločnosťou Ayming, medzinárodným expertom na financovanie firemného výskumu, vývoja a inovácií.
Koľko bolo v Trstenej už vyrobených traktorov?
PŠ: Prvý lesný traktor sa v Trstenej vyrobil v roku 1971. Od tej doby ich továreň opustilo asi 17 tisíc. Do roku 2004 sa vyrábali pod značkou ZTS. Vtedy to bol veľký koncern, pod ktorý spadalo 36 závodov a vyrábalo sa v rámci neho niekoľko výrobkov – napríklad lesné traktory, poľnohospodárske traktory, nakladače, zemné stroje, lokomotívy. Po roku 1989 začali jednotlivé závody odpadávať a zanikať. V roku 2004, spoločnosť v konkurze, kúpila naša dnešná firma LKT s.r.o. a pokračovali sme vo výrobe lesnej kolesovej techniky. Produkt sme zachovali, inovovali a dnes máme stroje, ktoré konkurujú svetovým značkám. Vyrába sa ich ale oveľa menej, od roku 2004 to je celkom cez 450 kusov, teda asi 30 za rok.
Ako vás vôbec napadlo kúpiť firmu vyrábajúcu traktory?
BJ: Nebol to ani tak nápad ako skôr naskočenie do rozbehnutého vlaku. Boli sme zamestnancami krachujúceho ZTS. Boli sme mladí, naivní, plní elánu a nedokázali sme si pripustiť myšlienku, že má firma padnúť. Traktory sú našou srdcovkou. Keď vyjde z firmy, v ktorej pracujete, hotový výrobok, tak je to hrdosť pre všetkých zamestnancov, či už je to upratovačka alebo šéfka informatiky, čo bol vtedy môj prípad. Napriek všetkým vtedajším problémom sme verili, že výrobok má svoje miesto na trhu a ďalší vývoj aj súčasnosť to potvrdzujú. Bolo treba urobiť rad opatrení. Výrobok vtedy napríklad nebol vôbec inovovaný, desať rokov sa vyrábal stále rovnako. Druhá dôležitá rovina, ktorá rozhodovala, bola sociálna. Vtedy tu bolo okolo 450 zamestnancov a v tomto regióne by to znamenalo, že by s pádom firmy boli bez práce.
Čo presne tu dnes vyrábate?
Čo presne tu dnes vyrábate?PŠ: Oproti minulosti sa veľmi zmenili technológie i podiel našej vlastnej práce na konečnom výrobku. Nápravy, kabíny alebo prevodovky nakupujeme, sami vyrábame všetky zvárané konštrukcie alebo napríklad vlastný navijak, ktorý je dôležitou súčasťou traktorov. Jeden stroj je zložený zo zhruba 3500 položiek. Zostavujeme vždy jeden traktor, takže musíme mať každý diel pripravený v presne danom poradí, aby sa mohol hladko skompletizovať. V pláne máme vyrábať viac vlastných dielov.
V čom najviac sa zmenili traktory z Trstenej, keď porovnáte tie dnešné s tými napríklad z roku 1989?
BJ: S pôvodnými traktormi tie dnešné nemajú spoločného už skoro nič okrem názvu. Jednak sa zmenili technológie našich dodávateľov – dnes sú iné motory, prevodovky, nápravy, ale tiež sa zmenila technológia ťažby dreva. Každý traktor je dnes originál. Neznamená, že by bol z gruntu iný, ale každý je prispôsobený pre konkrétneho zákazníka. Ten má rad možností ako si stroj postaviť podľa svojich potrieb. V tomto sú naše traktory podobné luxusným športovým autám.
Čo všetko si môže zákazník vybrať, navoliť?
BJ: Od základu to sú napríklad rámy, nápravy, motor. My sa vždy pýtame, na čo presne traktor potrebuje. Môže si vybrať dlhý či krátky rám, rám s kyvnou nápravou. Robíme traktory v troch hmotnostných radoch – do 6,5, do 10 ton a nad 12 ton. To určuje aj ich použitie. Ľahké sú určené na prebierky dreva, údržbu lesa a malú ťažbu, do 10 ton sú najuniverzálnejšie a potom tie ťažké hlavne na ťažbu.
Pri autách sa vplyvom elektroniky a inovácií stáva, že relatívne rýchlo zastarávajú. Ako je to s traktormi? Vydržia aj tie dnešné fungovať v teréne vyše 40 rokov ako tie predošlé?
PŠ: Na dvore máme starý traktor z roku 1972, má výrobné číslo 007. Zháňali sme traktor, ktorý je stále funkčný a tento sme stiahli z prevádzky v Maďarsku, kde stále jazdil po lese. Kúpili sme ho, aby sme ho zreštaurovali a dali pred firmu. Čo sa týka hmoty, tak veríme, že aj novodobé stroje vydržia kľudne 40 rokov. Používame termomechanicky spracovávané, dvakrát valcované pevné ocele. Vieme, že napríklad stroj z roku 2009, ktorý má odpracovaných už vyše 10 000 motohodín, nemal žiadne väčšie poruchy. Čo sa týka technológie, tak tam sa podpisujú trendy doby, či už v elektronike alebo hydraulike. Je to boj s morálnym zastarávaním. Aj naši zákazníci chcú jednoduché funkčné stroje. Ale napríklad elektronicky riadené motory, ktoré do nich montujeme, majú zase oproti starým motorom výhodu – elektronika presne ukáže, kedy motor potrebuje olej a mnoho ďalších údajov. Len je to spojené s tým, že riadiacu jednotku bude potrebné časom vymeniť. Naša predstava je, že traktory značky LKT sú naveky alebo minimálne na celú generáciu. Vďaka moderným prvkom sa tiež veľmi zvyšuje produktivita práce.
Ako konkrétne inovácie zvyšujú produktivitu?
PŠ: Napríklad diaľkové ovládanie. Na to je potrebné zabudovať niekoľko elektronických prvkov do celého stroja. Dnes už nikto traktor bez diaľkového ovládania nekúpi. Je veľmi užitočné buď v ťažko prístupnom teréne, alebo naopak v ľahko prístupnom, kedy si operátor odpočinie a môže vďaka tomu, že je mimo traktor a ovláda ho zvonku, vidieť situáciu z rôznych uhlov a nepotrebuje ďalšieho človeka, ktorý ho zvonku naviguje. Veľmi užitočné vylepšenie priniesli tiež navijaky dlhé až 120 metrov alebo otočné sedadlá. Vďaka nim nie je treba otáčať celý stroj, len operátora v kabíne.
Ako sa menia kovové prvky traktorov?
PŠ: Aj na nich je potreba stále pracovať. Tým, že sú stroje výkonnejšie, sa musela zosilniť konštrukcia. Buď sme mohli zvýšiť hrúbku materiálu z 8 na 12 milimetrov, ale to by znamenalo zvýšenie váhy stroja o 1,5 tony. Namiesto toho sme spoločne s našim dodávateľom prešli na dvojité valcovanie plechov. Vďaka nemu sme docielili jemnej štruktúry zrna a plechy sú tak oveľa pružnejšie a pevnejšie. Máme tiež celý rad ekologických vylepšení.
Aké napríklad?
BJ: Sú to úplne nové funkcie traktorov, ktoré pomáhajú sa o les celkovo starať. Drevo sa ťaží cez zvážnice, miesta, kam sa drevo zváža. Okolo nich je les. Ten je potrebné ako ošetrovať, tak z neho drevo ťažiť. Traktory vozia do lesa aj sadenice stromov a dostanú sa na miesta, kam nedôjde osobné auto. Súčasné traktory majú tiež pôdnu frézu, mulčovač. To je dôležité, keď sa les vysádza. Veľkým traktorom, ktoré ťažia drevo, dávame veľmi dlhé navijaky, aby nemuseli jazdiť až do lesa, ale mohli si drevo pritiahnuť napríklad aj na 120 metrov. Na zvážnice ho privážajú malé traktory, ktoré sa môžu po lese lepšie pohybovať. Traktory sa pohybujú len po vyznačených cestách a majú na sebe i radlicu. Keď idú lesom, tak po sebe terén upravia, upracú. Stroje majú tiež štvorvrstvové hadice s istením, ktoré pri akejkoľvek poruche zastaví systém, aby nemohli do lesa utiecť žiadne kvapaliny. Vyvinuli sme tiež špeciálne pneumatiky s nízkym tlakom na pôdu.
Koľko peňazí investujete do vývoja noviniek?
BJ: Ročne sú to nižšie státisíce eur. Investície do inovácií sú pre nás nevyhnutné aj preto, že každý náš výrobok je originál. V podstate za pochodu vyvíjame aj jednotlivé nové diely, keď si zákazník napríklad želá konkrétnu úpravu. Od minulého roka spolupracujeme so spoločnosťou Ayming, ktorá nám pomáha so získavaním finančných zdrojov na naše inovácie a vývoj. Dozvedeli sme sa o nich od známych z Moravy, ktorí majú tiež strojárenskú firmu a mali s Ayming dobrú skúsenosť. Vytvára nám technickú podporu pre superodpočet z dane z príjmu právnických osôb. Ten uplatňujeme na výdavky investované do vývoja nových technológií. Konkrétne vlani to boli dva projekty. Jedným z nich bol nový motor pre LKT 82. Aktuálne s nimi spolupracujeme na vývoji celého úplne nového stroja, ktorý bude mať označenie LKT 60.
V čom najviac vám Ayming pomáha?
BJ: Drží nás metodicky, aby náklady, ktoré nám môžu z titulu vývoja priniesť daňovú úľavu, boli správne daňovo uznateľné. Vytvárajú spojenie medzi realitou a zákonom, vedia sa zorientovať v našich technických podkladoch a zároveň poznajú dobre legislatívu. Využívame služieb ich technických konzultantov, ktorí pre nás spracujú kompletnú dokumentáciu, radia nám, pomáhajú, upozorňujú na riziká. Garantujú nám správnosť a férovo sa podieľajú na úspechu. Berú si odmenu podielom z čiastky, ktorú ušetria. Rovnako tak, keby v dôsledku ich práce vznikli iné náklady, tak sa zaviažu ich uhradiť.
Predávate stroje, ktoré slúžia desiatky rokov a pre zákazníkov znamenajú veľkú investíciu. Ako máte nastavené vzťahy so zákazníkmi?
PŠ: Z našich zákazníkov sa stávajú priatelia, pretože s nimi máme dlhodobý vzťah. Sú pri vzniku strojov od začiatku. Prvá etapa je dizajnovanie a montáž stroja. Už do nej zákazníka vťahujeme, všetko mu ukazujeme. Druhá etapa je po dokončení traktora, kedy školíme zákazníka, ukazujeme mu funkcie stroja. Mechanik mu detailne ukáže, ako sa čo ovláda. Servisný technik mu potom vysvetlí údržbu a povie, čo presne je potrebné urobiť po 50 motohodinách. Tretia etapa začína, keď si zákazník stroj prevezme, odíde s ním do prevádzky. Po 100 motohodinách k nemu prídeme, urobíme prvý servis, výmenu oleja a pod. A robíme ďalšie doškoľovanie. Zákazníka učíme, ako sa menia filtre, hydraulický olej a ďalšie úkony. Tak po roku je zákazník vyškolený tak, že si vie robiť základný servis sám. Nenárokujeme si, že na traktore musíme vykonávať servis. Presadzujeme filozofiu self servisu.
Keď ale niekto servis potrebuje, ako to máte vyriešené?
PŠ: Pokiaľ ktokoľvek potrebuje pomoc, sme tu pre neho 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Keď je akýkoľvek problém alebo je potrebná konzultácia, sú na telefóne technici, šéf servisu, alebo aj my dvaja. Veľa vecí ide vyriešiť aj na diaľku, zákazník môže problém odfotiť telefónom, takto vyriešime prekvapivo veľa situácií. Je to rýchle a obmedzíme tým drahé výjazdy. V dobe smartfónov je to ľahké. Chceme, aby mal zákazník čo najlacnejšiu prevádzku. Keď ale potrebuje, tak za ním prídeme. V posledných rokoch sa stretávame čoraz častejšie s tým, že zákazník si niečo môže urobiť sám, ale aj tak zavolá nám, aby sme to urobili. To sa mení oproti minulosti. Mení sa prístup. Ja som desať hodín makal v lese, teraz si chcem oddýchnuť.
Kde všade jazdia vaše traktory?
PŠ: Stroje z minulosti, ešte zo ZTS, jazdia po celom svete, aj na Novom Zélande. My sa dnes orientujeme hlavne na európsky trh. Máme sieť servisných stredísk, medzi ktorými je vzdialenosť cca 600 kilometrov, takže každé stredisko zaberá rádius približne 300 kilometrov, aby sme zvládli byť u zákazníka do 24 hodín. Takže my sa napríklad z Trstenej sústredíme na Slovensko, časť Moravy, česká pobočka servisuje Česko, časť Nemecka a časť Rakúska a takto to máme po celej Európe. Ale máme plány aj na väčšie zameranie mimo Európy.
Ako z dnešného pohľadu hodnotíte, že ste vtedy továreň kúpili a pokračovali vo výrobe traktorov?
BJ: V roku 2004 sme boli takí kinder manažéri, išli sme do toho s vervou a trochu naivne. Dnes už máme viac skúseností. Bolo to ťažšie, než sme si vtedy mysleli. Ale sme radi, že sme sa dostali tam, kde sme. Keby sme neboli naivní, tak by sme do toho nešli. Starosti a komplikácie sú všade. Menia sa podmienky, dnes už neplatí to, čo bolo v roku 2004. Niekoľkokrát sme aj mali chuť to vzdať, zodpovednosť nám to ale nedovolila. A hlavne zakaždým, keď hotový traktor vyráža z továrne a odovzdáva sa k zákazníkovi, tak nás to nabije ďalšou energiou.
Celý článok nájdete na: hnonline.sk
Nekomentované