Len pre veľkých
Hegerova vláda zmenou legislatívy v princípe spôsobila, že čiastočne zmizne podhubie pre firmy, ktoré chceli prinášať do praxe inovatívne riešenia a tie obmedzia rôzne zaujímavé investície. Dôvod je zrejmý – úspora na daniach je oveľa nižšia. Kým napríklad v roku 2021 firma investovaním 100-tisíc eur do výskumu a vývoja ušetrila na daniach 42-tisíc eur, za rok 2022 to bude už len 21-tisíc eur.
Nižšia sadzba vo výške 100 percent sa vzťahuje na odpočet nákladov na VaV v zdaňovacom období 2022. Čiže daňovníci si ju môžu uplatniť až pri podaní daňového priznania za daný rok, teda do 31. marca 2023, objasňuje pre TREND Martin Kiňo, partner audítorskej a poradenskej spoločnosti Moore BDR.
„Skutočný dopad zníženia výšky uplatnených nákladov bude možné vyhodnotiť teda až v tomto roku. Finančné riaditeľstvo musí zverejniť aktualizovaný zoznam daňovníkov, ktorí si ho uplatňujú,“ dodal.
Ako kompenzáciu zníženia sadzby na VaV vláda zaviedla nový superodpočet nákladov na investície, ktorý má stimulovať realizáciu nových investícií do najmodernejších technológií. Tie sú previazané na koncept Priemysel 4.0.
„Ide o dodatočný odpočet nákladov na investície z daňového odpisu z preinvestovaného majetku, ktorý je vo výške od 15 až 55 percent. Nevýhodou je však to, že daňovníci musia preinvestovať minimálne jeden milión eur, pričom táto investícia musí presiahnuť sedemnásobok priemernej výšky investícií z posledných troch rokov (2019 až 2021),“ dodáva M. Kiňo.
To podľa neho znamená, že túto výhodu budú môcť využívať iba väčšie firmy, ktoré dokážu ročne preinvestovať minimálne túto sumu. Stredným a malým podnikom vláda týmito opatreniami znevýhodnila možnosti uplatnenia daňovej optimalizácie.
Populistické riešenia
Znížením a skomplikovaním superodpočtu vláda nielenže spomalila dobiehanie iných krajín EÚ v oblasti výskumu a inovácií, ale znížila aj konkurenčnú výhodu atraktívneho prostredia pre investorov.
V Česku je superodpočet 100 percent, v Poľsku 200 percent na mzdy a 100 percent na ostatné náklady, dokonca v prípade výskumno-vývojových centier 200 percent na všetky náklady. V Maďarsku si firmy uplatňujú zhruba 300 percent iba na výskum.
„Najväčší rozdiel je v tom, že u nás prevažujú krátkodobé, neefektívne a populistické riešenia nad systémovými, ktoré by mohli priniesť reálnu zmenu. Superodpočet je toho smutným príkladom. Za sedem rokov ho úrady päťkrát zmenili,“ hovorí pre TREND manažér poradenskej spoločnosti Ayming Slovensko Marek Repko.
Napriek tomu ho vyše 800 daňovníkov uplatnilo dokopy 1 887-krát v hodnote približne 763 miliónov eur. To znamená približne 160-miliónovú úsporu na dani z príjmu. Rok 2021 bol z tohto pohľadu rekordný a štát tak stratil na daniach približne 56 miliónov. To rozhodne nie je suma, ktorá by mala rozpočtu ublížiť. Táto „investícia“ sa navyše štátu v horizonte najbližších rokov mnohonásobne vráti.
„Zníženie superodpočtu na vedu a výskum z 200 na 100 percent je veľmi nešťastné riešenie, ktoré nemá žiadne logické opodstatnenie. Pripravili sme sa totiž o jedinečnú výhodu, ktorú sme mali nielen voči krajinám V4, ale aj v rámci celej Európy. Táto zmena zasiahne všetkých,“ obáva sa M. Repko. Veľké podniky chceli podľa neho presunúť vývojových pracovníkov na Slovensko, no pri 100-percentnom odpočte to pre nich už nemá ekonomický význam.
Štát by mal podporovať aj malých
Na uplatnenie superodpočtu treba v princípe splniť tri základné podmienky. V prvom rade správne identifikovať projekt, ktorý si chce firma uplatniť, a to ešte predtým, než ho spustí. Ďalej nastaviť procesy pre sledovanie a vykazovanie nákladov. Tie treba evidovať oddelene a vytvoriť zákonom požadovanú dokumentáciu. Následne treba práce priebežne vyhodnocovať a po skončení fiškálneho roka správne vypočítať výšku nároku a pripraviť dokumentáciu.
„Veľa firiem robí chyby, že sa odpočtu začnú venovať až tesne pred podaním daňového priznania a do prípravy sa pustia bez odborníkov so skúsenosťami, ktorí garantujú správnosť postupu. Takto sa môžu vyhnúť situácii, kedy nevyužijú dostatočne potenciál odpočtu, či v horšom prípade sa pripravia o celkovú možnosť jeho uplatnenia,“ radí M. Repko.
Odpočet v Európe funguje v rôznych podobách desiatky rokov, treba sa nimi len inšpirovať. M. Repko je presvedčený, že najmä začínajúce firmy by ocenili možnosť čerpať ho aj v prípade, že dosahujú stratu. Napríklad ako daňový kredit do určitého stropu. „Ak chce štát podporiť aj menšie podniky, bolo by na mieste opätovné zvýšenie odpočtu na 200 percent. A to aj s prípadným zavedením rozumného odpočtového stropu napríklad na úrovni osem až 10 miliónov eur,“ dodáva M. Repko. Na súčasných TOP 10 uplatnených superodpočtov totiž pripadá až štvrtina z celkovej úspory na dani.
Repko tiež navrhuje rozdeliť uplatniteľné náklady na priame, ako sú mzdy a materiál, a na nepriame, ako sú napríklad odpisy či energie. Nepriame náklady by si mohli firmy uplatniť na základe skutočných nákladov, alebo formou paušálu do výšky napríklad 25 percent z priamych nákladov.
Nekomentované